Úvod do histórie
Správy o obyvateľoch dávnych Bíňoviec nám potvrdzujú skutočnosť, že tu malo prevahu slovenské etnikum. Hodnoverným prameňom pre poznávanie demografických a generalogických spojitostí sú matriky. Vo farnosti Trstín, kam Bíňovce patrili a patria, sa viedli matričné záznamy od 16. mája 1648. Okrem Trnavy to bola na širokom okolí prvá farnosť, kde sa viedli matričné záznamy. Niektoré mená sa zachovali dodnes, ako: Novák, Bučko, Galba, Žák. Bitka pri Moháči spôsobila porážku uhorského vojska a tak sa otvorila cesta Turkom do krajiny. Došlo k emigrácii Chorvátov v štyridsiatych rokoch 16. storočia, najväčšia vlna prebehla v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 16. storočia. Osídlili oblasť Záhoria a územie pod Malými Karpatami, na panstve Ostrý Kameň. V matrikách farnosti z druhej polovice 17. storočia sú už mená: Balažovič, Kolarovič, Miškovič, Mikinič, Žilkovič, Petrovič. Zaujímavú skupinu tvoria nositelia cudzokrajných mien Anetta a Ormady. Ich pravlasťou je Taliansko.
Kľúčové udalosti
Rákociho povstanie, ktoré vypuklo v roku 1703 malo negatívne dôsledky aj pre Bíňovce. Poddaný ľud sympatizoval s hnutím, ktoré malo nielen protihabsburský, ale aj protifeudálny charakter.
V roku 1831 filiu Bíňovce a farnosť Trstín postihla cholera. V Bíňovciach zomrelo na túto zákernú chorobu 39 ľudí. Dekan – farár Imrich Štvrtecký urobil s farníkmi verejne v kostole sľub, že každý rok v prvú májovú nedeľu poputujú do Šaštína. K tomuto zaviazal aj svojich nástupcov. Táto tradícia pretrváva po dnešné dni.
Prvá svetová vojna
Po spáchaní atentátu na Františka Ferdinanda následníka rakúsko-uhorského trónu v Sarajeve, pri ktorom bola zabitý so svojou manželkou, v posledný júlový deň 1914 monarchia vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Začiatkom augusta vybubnovali mobilizáciu aj v Bíňovciach. Nik v obci nevie presný počet odvedených. Obec na svojich padlých vojakov nezabudla a v areáli miestneho cintorína im postavila pomník. Pod vytýčeným krížom s umučeným Spasiteľom spočíva v náručí anjela mŕtvy vojak, kde je osadená mramorová tabuľa s fotografiami padlých. Mladé životy v krvavej búrke v rokoch 1914 – 1918 položilo 15 občanov.
Druhá svetová vojna
Vláda ČSR 20. mája 1938 po získaní správ o pohybe nemeckých vojsk povoláva do zbrane prvý ročník záložníkov. Rukujú aj Bíňovčania. Po vzniku Slovenskej republiky 14. marca 1939, dňa 1. septembra 1939 nemecká armáda prekračuje hranice s Poľskom a druhá svetová vojna sa začala. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa v dedine objavili nemeckí vojaci. V učiteľskom byte sa usídlil veliteľ Ewald Novacký. V noci nemecké hliadky obchádzali dedinu, bol zákaz nočného vychádzania. Nad obcou denne prelietavali americké bombardovacie lietadlá. Koncom marca a začiatkom apríla 1945 nemecká armáda začala ustupovať. 3. apríla 1945 prišli do obce prieskumné hliadky Sovietskej armády. Pri obsadení obce Nemci z hôr spustili paľbu, kde padlo viacej sovietskych vojakov. Pri ostreľovaní obce zahynuli aj traja miestni občania. Streľba poškodila v obci 21 domov. V Slovenskom národnom povstaní zahynuli traja rodáci, ktorí boli v aktívnej službe.
Pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny je na pomníku padlých z prvej svetovej vojny. Obec zasiahli aj požiare.
V roku 1920 veľký požiar zničil takmer štvrtinu obce. Mimoriadne tragické následky mal požiar, ktorý vypukol 3. júla 1931 o 13,30 hodine v dome Štefana Valenčíka. Bilancia predstavovala stratu jedného ľudského života a 280 000.- Kč materiálnej škody. Poškodených bolo 18 rodinných domov. Na likvidácii tohto požiaru sa zúčastnili aj požiarnici z Trnavy a zbory z Boleráza, Trstína a Smoleníc.